Som mesiac po náhlom rozchode a zatiaľ som veľmi zmätená a trápi ma pocity viny. S partnerom som mala rok krásny vzťah a nemala som žiadne výhrady, bola som skutočne šťastná. Partner mi povedal, že má veľa kamarátok, ktoré má rád a že s nimi kontakt nechce prerušiť, čo som chápala. K jednej kamarátke a jej rodine jazdil na víkendy a pomáhal jej na baraku. Nevidela som v tom problém, až do tej doby, keď mu tá kamarátka začala vypisovať denne 100 správ a vedela, že je so mnou.

Keď už som zneistela, že toto nie je normálne a navrhla mu, nech k tej kamarátke jazdíme spolu, tak mi povedal, že kamarátka si to nepraje, pretože som žiarlivá hysterka.  Ďalšou situáciou boli motovýlety partnera, neustále jazdil s manželským párom a jednou kamarátkou. Pokiaľ išlo o jednodňové motovýlety, ešte som to zvládla, ale potom išiel na trojdňový motovýlet. Opäť 4 manželské páry a on a tá kamarátka. To som už naozaj nezvládla a vybuchla som. Partner ma nazval žiarlivou hysterkou a vzťah ukončil. Dal mi pocit viny, ktorý ma doteraz trápi.  Ešte by som chcela dodať, že pred časom som všetky jeho kamarátky pozvala na narodeniny partnera, neprišla ani jedna. 

Ani jednu z jeho kamarátok som nikdy osobne nespoznala. Nikdy ma nevzal na spoločný motovýlet.  A vo finále som ja tá šialená žiarlivá fúria. Keď som sa z toho všetkého psychicky zrútila a prosila ho aspoň o vysvetlenie, všade ma zablokoval. Cítim sa naozaj ako odkopnutá hračka a ešte s pocitmi viny, že za krach vzťahu môžem ja. Strašne ma to trápi a doteraz premýšľam nad tým, či som nemala toľko žiarliť alebo naopak, či moje žiarlenie bolo trochu prehnané. Neviem, čo mám so svojimi pocitmi robiť. Cítim sa hrozne bezradne, smutne a opustene. Priala by som si, aby to bolo všetko v poriadku, strašne ma to vo vnútri zviera a trápi, ale nedokážem si pomôcť. Som nešťastná.